V knihe Medzi sémantikou a epistemológiou jazyka sa Marián Zouhar vracia k svojej ťažiskovej téme - k referencii vlastných mien a deskripcii. Hľadá v nej ostrejšiu demarkačnú líniu, ktorá oddeľuje sémantiku od mimosémantických faktorov vstupujúcich do komunikácie. Túto líniu ignoruje napríklad referencializmus, podľa ktorého deskripcie sú referujúce výrazy. Zouhar toto stanovisko presvedčivo kritizuje. Ďalej obhajuje opodstatnenosť uplatňovania idealizácií a zjednodušení v sémantickej teórii prirodzeného jazyka. Osobitnú pozornosť si zaslúži jeho vymedzenie rigidnej designácie a odlíšenie kripkeovského pojmu rigidnosti od putnamovského pojmu. Všeobecnejšie tézy svojej práce podrobne zdôvodňuje vecnou analýzou pojmov, ktoré v nich vystupujú, a relevantných druhov jazykových výrazov, na ktoré sa vzťahujú. Zouharovu monografiu môžeme uvítať nielen ako významný a originálny prínos k rozvoju sémantiky a filozofie jazyka na Slovensku, ale aj ako pozoruhodný myšlienkový výkon, ktorý určite zaujme pozornosť širšej obce filozfov, logikov, lingvistov a iných záujemcov o logicko-sémantickú a filozofickú problematiku jazyka.