Prvé slovenské filozofické inštitucionálne vedecké periodiká Filozofický zborník Matice slovenskej a Philosophica slovaca SAVU boli objektom i subjektom výskumu dejín myslenia na Slovensku a filozofického zvlášť. Obe periodiká aktívne prispeli k procesom dobovej profesionalizácie filozofie (oneskorená modernizácia) i v podmienkach, ktoré zväčša pre pluralitný a slobodný rozvoj filozofického bádania neboli optimálne (snaha o ideologizáciu filozofie). Napriek tomu tieto periodiká poskytovali inštitucionálny priestor pre prezentáciu rôznych myšlienkových smerov a prúdov i z oblasti bádania v dejinách slovenského filozofického myslenia. Metamorfózy vývinu, ktorými prechádzal najmä Filozofický zborník Matice slovenskej počas decénia svojej existencie, znamenali pre vývin filozofického bádania striedavo akceleračný či deceleračný moment. Mimoriadny podiel na tom, aby sa - paradoxne vo vojnových rokoch „deravej totality“ - v relatívne liberálnom prostredí Filozofického zborníka Matice slovenskej mohla na našom území rozvíjať a pestovať filozofia a filozofický diskurz, mal práve druhý šéfredaktor periodika, filozof a sociológ Alexander Hirner. Pod jeho vedením došlo k pomerne rozsiahlej deideologizácii periodika, opusteniu monotematičnosti a priorizácie filozofie blondelizmu a prechodu k pluralitnejšiemu a otvorenejšiemu modelu časopisu.