Článok skúma otázku životaschopnosti ‘argumentu týkajúceho sa poznania’ (the knowledge argument), ktorý bol formulovaný, aby bola preukázaná neredukovateťnosť subjektívneho, fenomenálneho aspektu skúsenosti na fyzikálne. Je obhajovaná téza, že tento argument je obhájiteľný voči vznesenej kritike, ktorú vyvolal. Kritikov v článku reprezentujú dva fyzikalistické prístupy: po prvé, hypotéza odkazujúca na spôsob poznania (the mode of presentation hypothesis –pozícia Paula Churchlanda), a po druhé, hypotéza odkazujúca na schopnosť (the ability hypothesis - pozícia Davida Lewisa a Laurenca Nemirowa). Obhajoba celkovej prijateľnosti ‘argumentu týkajúceho sa poznania’ sa opiera o dôležité vhľady Franka Jacksona and Howarda Robinsona v tejto problematike. Článok tvrdí, že fyzikalistické protiargumenty voči ‘argumentu týkajúcemu sa poznania’ sa zdajú byť neadekvátne a vyzerá to tak, že ‘argument’ si stále uchováva významnú mieru svojej pôvodnej sily.