Cieľom štúdie je priblížiť postupný vývin Feyerabendovej tvorby v jej štyroch základných obdobiach: realisticko-empirickom, prechodnom, relativistickom a procesuálne realistickom. Názory, ktoré Feyerabend vo svojich dielach prezentoval, boli často dezinterpretované a nesprávne pochopené. Snažím sa o prehodnotenie jeho prínosu do filozofie vedy a o poukázanie na možnosti uplatnenia jeho názorov pri riešení súčasných problémov filozofie, epistemológie a metodológie vied, rovnako ako aj samotných vied, napríklad religionistiky a kognitívnych vied. Jeho názory považujem za stále aktuálne predovšetkým vo vzťahu k analýze problémov spätých s diskusiami o rozličných koncepciách vedeckého realizmu, s riešením otázok vzťahu medzi percepciou a poznaním a v súvislosti so skúmaním možností komparácie radikálne odlišných vedeckých koncepcií (typov racionality atď.).