Cieľom predkladanej state je opísať hlavné epistemologické zlomy v dejinách fyziky. Náš prístup je založený na rekonštrukcii formálneho jazyka fyzikálnych teórií, pričom si všímame jeho rôzne aspekty: jeho analytickú, expresívnu či explanatorickú silu, ako aj jeho analytické a expresívne medze. K hlavným výsledkom našej rekonštrukcie patrí nová interpretácia Kantových antinómií čistého rozumu. Ak Kantove antinómie relativizujeme a namiesto rozumu ako takého ich vztiahneme na jazyk fyziky, dá sa ukázať, že tieto antinómie si zachovávajú svoju platnosť. V podobe fenoménu, ktorý nazývame expresívne medze jazyka, sú antinómie univerzálnou črtou všetkých fyzikálnych teórií. To ukazuje, že Kant vo svojich antinómiách poukázal na pozoruhodný epistemologický fakt.