Teoretickým východiskom príspevku je téza o 1. existenčnej a funkčnej previazanosti vedomia na neuronálne aktivity mozgu (tela a prostredia) a 2. uplatnení evolučnej perspektívy pri skúmaní vedomia. Evidenciu poskytujú najnovšie poznatky neurovied, kognitívnej vedy, psychológie o vzťahu mozog-vedomie-správanie a poznatky paleoarcheológie, komparatívnej anatómie a morfolóige, embryológie atď. Vedomie sa charakterizuje ako kvalita a schopnosť živého organizmu, ktorá sa vzvíja kontinuálne vo fylogenéze a v ontogenéze. Autorka zvýznamňuje koevolučnú výskumnú stratégiu založenú na integrácii a kooperácii prístupov humanitných a empirických disciplín pri skúmaní povahy vedomej skúsenosti. Prikláňa sa k potrebe a zmysluplnosti objektívnej systematickej teórie vedomia.