Kolektívna monografia sa zaoberá aktuálnymi problémami z oblasti filozofickej antropológie, sociálnej filozofie a filozofie kultúry. Autori nepristupujú k týmto oblastiam ako k disjunktným množinám, naopak, uznávajú, že v mnohých ohľadoch sa prelínajú a ich vzájomný dialóg prispieva k produktívnemu riešeniu filozofických problémov. Predpokladom komplexnej odpovede na základnú antropologickú otázku Čo je človek? je zohľadnenie sociálneho a kultúrneho zakorenenia človeka. Spoločenské a kultúrne štruktúry, v ktorých človek nachádza sám seba a tvorí svoju identitu, sú tu preto ústredným predmetom skúmania. Problém človeka a ľudskosti sa vynára v rôznych podobách, pričom autori k nemu pristupujú deskriptívnym i normatívnym spôsobom. Opis dynamík sebaformácie človeka umožňuje nastoliť otázku, ktoré z nich vedú k posilneniu koordinácie jedincov a skupín, k realizácii ich potenciálu a uplatneniu princípu ľudskosti ako rovnocennosti a uznania. Reflexia miesta človeka vo svete a aktuálnych podôb ľudskosti si však vyžaduje aj analýzu negatívneho pólu ľudského spolužitia a identifikáciu faktorov, ktoré spôsobujú narušenie vzťahov. Len tak je možné navrhnúť spôsoby prekonania deštruktívnych dynamík. Synergia filozofickej antropológie, sociálnej filozofie a filozofie kultúry je charakteristická pre myslenie Františka Novosáda, ktorým sa autori inšpirujú.