Témy doktorandského štúdia 2024/2025

Školiteľ: Mgr. Róbert Karul, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Školiteľ: prof. Mgr. Mgr. Peter Šajda, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Školiteľ: Prof. h.c. Jon Stewart, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Školiteľ: Mgr. Marcel Martinkovič, PhD. * Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Školiteľ: PhDr. Daniela Vacek, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Školiteľ: Prof. h.c. Jon Stewart, PhD. * Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Školiteľ: prof. Dr. Phil. Martin Muránsky, PhD. * Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Školiteľ: prof. PhDr. Břetislav Horyna, PhD. * Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Školiteľ: prof. Dr. Phil. Martin Muránsky, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Školiteľ: Mgr. Marcel Martinkovič, PhD. * Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Školiteľ: doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Školiteľ: prof. PhDr. Břetislav Horyna, PhD. * Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Školiteľ: Matteo Pascucci, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Školiteľ: Mgr. Miloš Kosterec, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Školiteľ: Mgr. Martin Vacek, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Školiteľ: Matteo Pascucci, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Školiteľ: prof. PhDr. Břetislav Horyna, PhD. * Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Školiteľ: prof. PhDr. Břetislav Horyna, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Školiteľ: PhDr. Daniela Vacek, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Školiteľ: Mgr. Martin Vacek, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Školiteľ: Mgr. Miloš Kosterec, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Školiteľ: doc. Mgr. Jaroslava Vydrová, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Školiteľ: doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD. * Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach

Aktuálne dizertačné práce

Kreatívna dimenzia fenoménov cudzieho

Doktorand: PhDr. Mgr. Michal Kalnický

Problematika cudzieho ako opaku vlastného už dlhodobo patrí k aktuálnym témam v množstve disciplín spoločenských vied. Responzívna fenomenológia Bernharda Wadlenfelsa chce však cudzosť skúmať od jej zárodkov a ilustruje každú skúsenosť ako odpoveď na cudzie, prekračujúce hranice nášho usporiadania. Cudzie prichádza s nárokom na odpoveď, ktorému sa nevieme vyhnúť a nutne nás rôznymi spôsobmi ovplyvňuje. Cudzie, radikalizovaná forma inakosti, tu navyše vystupuje ako hyperfenomén, rodiaci sa spolu s každou skúsenosťou reflektujúcou našu... Viac

Filozoficko-antropologická reflexia antropocénneho diskurzu: Problém plurality výpovedí o človeku

Doktorand: Mgr. Katarína Podušelová

Dizertačná práca z filozoficko-antropologickej perspektívy reaguje na aktuálnu tému rozsiahlej a prebiehajúcej zmeny geologicko-klimatických podmienok na planéte Zem. Tieto zmeny zachytáva koncept antropocénu, ktorý je charakteristický základnou ideou rozsiahleho vplyvu človeka na funkčnosť Systému Zeme ako celku. Základná myšlienka antropocénu priniesla okrem intenzívneho záujmu o antropogénne vplyvy aj rôzne perspektívy, cez ktoré je človek v diskusiách o antropocéne interpretovaný. Konceptuálny pluralizmus v antropologickej rovine síce... Viac

Filozofický koncept vzbury: Albert Camus a duch anarchie

Doktorand: Mgr. Dominik Kulcsár

Vzbura je opomínaným filozofickým pojmom, ktorého význam dnes nemožno podceňovať. V súčasnej spoločnosti sa stretávame s nebezpečne mylným poňatím individuálnej slobody, ktoré považuje sféru autonómie jednotlivca za neobmedzenú a nepriepustnú voči vonkajším zásahom. To vedie k najrôznejším iracionálnym vzburám, ktorých najnovším svedectvom je vzbura proti verejným zdravotným opatreniam počas pandémie. Toto vyvoláva dôležité filozofické otázky o povahe slobody a vzbury a je zrejmé, že na to, aby bola vzbura konštruktívna a skutočná, vyžaduje... Viac

Ideový vplyv ruského filozoficko-politického diskurzu 19. storočia na myslenie Ľudovíta Štúra

Doktorand: Mgr. Dmytro Tomakh

Téma vplyvu vybraných ruských intelektuálov, konkrétne ruského krúžku slavianofilov, na myslenie Ľudovíta Štúra bola otvorená už v prácach Tibora Pichlera a Tatiany Ivantyšynovej. Avšak sami autori kládli otáznik ohľadom jeho charakteru a intenzity. Dizertačná práca tak nadväzuje na otázku „zvratovosti“ Štúrovho myslenia, ktorá predpokladá zmeny v Štúrovom prístupe k národnej emancipácii a posun k ruskej kultúrnej paradigme. V kontexte rozdielnych hľadísk ohľadom Štúrovej ideovej kontinuity alebo diskontinuity sa práca prikláňa k prvému... Viac

Ako môže filozofia pomôcť v boji proti dezinformáciám

Doktorand: MA Dimitar Ganev
Cieľom výskumu je vytvoriť nový, filozoficky podložený prístup k problému dezinformácií v sociálnych médiách. Akademici a spoločnosti doteraz skúmali technické riešenia, ako je vyvracanie dezinformácií alebo pozastavovanie účtov šíriacich dezinformácie. Podobne sa súčasný výskum, tak vo filozofii, ako aj v spoločenských vedách, zameriava na vlastnosti samotných dezinformácií. To ponecháva značnú medzeru v chápaní úlohy ľudí, ktorí majú tendenciu zapájať sa do šírenia nepravdivých tvrdení. Cieľom tohto výskumu je odstrániť túto medzeru použitím... Viac

Nová príloha časopisu Filozofia

Bratislava : Filozofický ústav SAV, v. v. i., 2023

Z obsahu:

HORYNA, Břetislav
Principles of Environmental Political Philosophy

MENDES, João Ribeiro
Thinking Planetary Thinking

PARKES, Graham
Can Humanity Survive the Anthropocene? It Depends on Who We Think We Are

COECKELBERGH, Mark
Freedom in the Anthropocene: Bringing Political Philosophy to Global Environmental Problems

SANKOWSKI, Edward and HARRIS, Betty J.
Capitalism, Communism, Environmentalism, and the Ideology of Freedom

viac-->

Nové monografie

Daubner, P.
Bratislava, 2024

Kolektíva vedecká monografia, ktorej zostavovateľom je Peter Daubner, skúma komplexný, zložitý a vzájomne sa ovplyvňujúci vzťah politiky, ekológie a slobody. Autori publikácie analyzujú filozofické, sociálne, politické a ekonomické aspekty globálnej environmentálnej krízy v konceptuálnom rámci antropocénu, pričom dôraz kladú na reflexiu príčin a dôsledkov tejto krízy, ktorej symptómy sa začali naplno prejavovať počas 20. storočia. Autori nadväzujú na filozofický odkaz francúzskeho mysliteľa André Gorza, ktorého politická ekológia v 20. storočí systematicky kritizovala ekonomiku založenú na imperatíve rastu, či už v kapitalistickom, ale aj socialistickom rozvojom variante. Autorský kolektív publikácie tvorí František Novosád, Boris Zala, Richard Sťahel, Ivan Buraj, Peter Daubner, Daniel Costa Jařab a Greg Evans. Publikácia vyšla s finančnou podporou Friedrich-Ebert-Stiftung, zastúpenie v SR.
Stewart, J., Dip, P.C.
Leiden - Boston, 2024

S postavami, ako Fichte, Schelling, Hegel, Kierkegaard, Feuerbach, Marx, Engels a Nietzsche, bolo devätnáste storočie dynamickým obdobím filozofického rozvoja. Toto obdobie zanechalo trvalý prínos v niekoľkých oblastiach filozofie. Navyše, vytvorilo základy pre rozvoj sociálnych vied na prelome dvadsiateho storočia. Tento zväzok je venovaný skúmaniu bohatej tradície kontinentálnej filozofie devätnásteho storočia v jej rôznych oblastiach s hlavným cieľom zdôrazniť dôležitosť tejto tradície pri rozvoji hlavných prúdov myslenia dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia.
Stewart, J.
Leiden - Boston, 2024

Toto je druhý zväzok z trojdielneho diela venovaného skúmaniu vplyvu filozofického myslenia G.W.F. Hegela v Zlatom veku Dánska. Dielo ukazuje, že do veľkej miery prehliadaná tradícia dánskeho hegelianizmu zohrala hlbokú a dokonca konštitutívnu úlohu v mnohých oblastiach kultúry Zlatého veku. Tento druhý zväzok sa zaoberá najintenzívnejším obdobím v histórii dánskej recepcie Hegela, konkrétne rokmi 1837 až 1841. Hlavnou postavou tohto obdobia je teológ Hans Martensen, ktorý spôsobil, že Hegelova filozofia sa stala senzáciou medzi študentmi na Univerzite v Kodani koncom 30. rokov 19. storočia. Toto obdobie zahŕňa aj vydanie hegeliánskeho časopisu "Perseus" od Johana Ludviga Heiberga a monumentálnu recenziu Frederika Christiana Sibberna na tento časopis, ktorá predstavovala najrozsiahlejšie spracovanie Hegelovej filozofie v dánskom jazyku tej doby. Počas tohto obdobia Hegelova filozofia prekvitala v nepravdepodobných žánroch, ako je dráma a lyrická poézia. V týchto rokoch zažíval hegelianizmus v Dánsku bezprecedentný úspech, až kým sa postupne nezačal vnímať ako nebezpečný trend.
Stewart, J.
Leiden - Boston, 2024

Toto je prvý zväzok z trojdielneho diela venovaného skúmaniu vplyvu filozofického myslenia G.W.F. Hegela v Dánsku Zlatého veku. Dielo ukazuje, že do veľkej miery prehliadaná tradícia dánskeho hegelianizmu zohrala hlbokú a dokonca konštitutívnu úlohu v mnohých oblastiach kultúry Zlatého veku. Tento úvodný zväzok pokrýva obdobie od začiatku recepcie Hegela v Dánskom kráľovstve v 20. rokoch 19. storočia až do konca roku 1836. Dominantnou postavou tohto obdobia je básnik a kritik Johan Ludvig Heiberg, ktorý v roku 1824 navštevoval Hegelove prednášky v Berlíne a potom spustil kampaň na popularizáciu Hegelovej filozofie medzi svojimi krajanmi. Prostredníctvom svojho časopisu Kjøbenhavns flyvende Post Heiberg publikoval množstvo článkov obsahujúcich myšlienky, ktoré prevzal od Hegela. Niekoľko čitateľov sa cítilo Heibergovým hegelianizmom provokovaných a písali mu kritické odpovede, z ktorých mnohé sa objavili v Kjøbenhavnsposten, konkurentovi Heibergovho časopisu. Prostredníctvom týchto debát sa Hegelova filozofia stala dôležitou súčasťou dánskeho kultúrneho života.
Kuchtová, A.
Leiden, 2024

Kniha Neuchopiteľné ako filozofický problém je analýzu neuchopiteľného - toho, čo sa nedá uchopiť mysľou ani zmyslami. Keď hovoríme o neuchopiteľnom v zmyslovo vnímateľnej realite, často hovoríme o tom, čoho sa nedá „dotknúť“, o „neviditeľnom“, „nezačuteľnom“ a „neochutnateľnom“. V abstraktnej sfére hovoríme o „nepojmovosti“, „nevysloviteľnom“, „nevypovedateľnom“. Niektorí myslitelia ich považujú za absolútne, čo je tvrdenie, ktoré kriticky zhodnotíme. Hlavným tvrdením knihy je, že absolútnosť týchto modalít je spätá s túžbou uchopovať, ktorá sa vyznačuje túžbou po presnosti, po čistote a po dominancii. Kniha skúma inakosť tzv. anorganických alebo viac než živých objektov (the more-than-living, prírodných objektov a artefaktov) ktorých analýza má kľúčový význam pre súčasnú situáciu.
Kosterec, M.
Leiden, 2024

Kniha predstavuje Transparentnú intenzionálnu logiku v niekoľkých jej najnovších realizáciach, čím dokladuje systém a zároveň demonštruje aplikovateľnosť teórie na široký okruh tém. Práca sa nesie vo vyváženej línii medzi filozoficko-konceptuálnym a logicko-formálnym. Prioritizuje sa hĺbka pred šírkou so zámerom na pokročilú sémantiku a filozofickú logiku, prekračujúc úvod do témy so zámerom na detaily.
Kuchtová, A., Jabre, E., Hidalgo, A.Orozco,
Paris, 2024

Kniha sa zameriava na interpretáciu seminára Jacqua Derridu Život smrť (La vie la mort, Seuil, Paris, 2019). Seminár Život smrť (La vie la mort) Jacques Derrida predniesol v rokoch 1975-1976 na École normale supérieure v rámci prípravy na získanie titulu agréation v odbore filozofia. Derrida počas svojho života publikoval niekoľko úryvkov z tohto seminára. Napriek tomu veľká časť seminára zostala až do roku 2019 nepublikovaná, zachovaná v jeho archíve: takmer celá pozostávala z kritickej reflexie nad Heideggerovou interpretáciou Nietzscheho a frontálneho prístupu k jednému zo zakladateľských textov molekulárnej biológie, k dielu Françoisa Jacoba Logika živého (La logique du vivant).

V knihe O gramatológii (De la grammatologie) Derrida už jasne stanovil vzťah medzi svojím uvažovaním o stope alebo o všeobecnom pojme písme a otázkou živého a jeho historicity. Hoci je tento aspekt Derridovho myslenia kľúčový, záujem o tieto otázky sa objavil až po vydaní seminára Život smrť (La vie la mort) v roku 2019. Naďalej podnecuje diskusie, ktoré uvádzajú dekonštrukciu do vzťahu k súčasným filozofickým smerom, ako je nový realizmus, nový materializmus, biopolitické myslenie a...

Zborník z konferencie Young Philosophy 2023

Kulcsár, D. - Sábo, J. (eds.)
Bratislava : Institute of Philosophy, Slovak Academy of Sciences, v.v.i., 2023

Tento zväzok zborníka z konferencie Mladá filozofia prináša niektoré z textov, ktoré odzneli na XVIII. ročníku medzinárodnej konferencie pre doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov na Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied, v.v.i. Editori urobili starostlivý výber príspevkov, ktoré podľa nich najlepšie vystihujú ducha tejto konferencie. Ich cieľ pri zostavovaní tohto zborníka je dvojaký. Po prvé, poskytnúť vhľad do rozmanitosti pútavých tém, ktoré boli skúmané. Po druhé, dúfajú, že tento zborník inšpiruje ďalších bádateľov k účasti na Mladej filozofii v budúcnosti. Nezáleží na tom, či ste veterán alebo nováčik, chceme počuť vaše hlasy. Zatiaľ si vychutnajte tento výber, ktorý, ako dúfame, poskytne dostatok "podnetov na zamyslenie".

Kontakt

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
Tel.: +4212 5292 1215
E-mail: sekretariat.fiu@savba.sk
Domovská stránka
IČO: 00166995
DIČ: 2020794149

Korešpondenčná adresa:

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
P. O. Box 3364
813 64 Bratislava

Filozofia - redakcia

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Filozofia
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
Tel.: +4212 5292 1215
E-mail: redakcia.filozofia@savba.sk
Domovská stránka

Korešpondenčná adresa:

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Filozofia
P. O. Box 3364
813 64 Bratislava

Organon F - redakcia

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Organon F
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
Tel.: +4212 5292 1215
E-mail: info@organonf.com
Domovská stránka

Korešpondenčná adresa:

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Organon F
P. O. Box 3364
813 64 Bratislava