V knihe skúma autor otázky, ktoré vyvoláva Levinasov pojem jest (il y a), a predkladá ich možné riešenie. To, že Levinas pripísal jest negatívnu tonalitu, predurčilo celé jeho dielo. Róbert Karul vo svojej knihe práve toto pripísanie negatívneho spochybňuje. Levinas predstavuje jest ako čisté bytie či bytie bez súcna, bytie vo svojej slovesnosti. No pri skúmaní obsahu jest v predkladaných opisoch autor objavuje štruktúry hypostázy (protosubjektu) a identity, ktoré mali byť vynorením sa jest opustené. Uzatvára z toho na jednej strane to, že negatívna naladenosť hrôzy sa nespája s „neohraničenosťou“ čistého bytia, ale skôr s konečnosťou hypostázy, a na druhej strane to, že táto hrôza nie je hrôzou z bytia, ale úzkosťou zo smrti. Čisté bytie samo sa nám stráca, pretože pod jeho menom Levinas, bez toho, aby si to uvedomoval, chápe hypostázu.