Detail príspevku/publikácie
Dvojznačnosť etických pojmov
Predmetom tejto práce je skúmanie vybraných etických pojmov z hľadiska ich dvojznačnosti, ba niekde aj viacznačnosti. Termíny ako zodpovednosť, neresť, odpustenie, autenticita, spravodlivosť alebo uznanie sú súčasťou nášho každodenného jazyka, často ich však používame bez rozlíšenia významových rovín v nich obsiahnutých. Napríklad na otázky Čo je zodpovednosť? alebo Čo je spravodlivosť? nemožno odpovedať jednou definíciou, a to nielen preto, že ide o pojmy relevantné tak pre oblasť práva, ako aj etiky, ale aj preto, že aj na pôde etiky sa každý z týchto pojmov reflektuje z viacerých zorných uhlov. Etický subjekt je zodpovedný za svoje činy, ale aj za druhých, pričom v tomto druhom prípade má zodpovednosť predzmluvný základ v záväzkoch, ktoré nie sú predmetom vyjednávania, ale ktoré sú dané ešte pred jej vlastným výkonom (napr. záväzky rodiča k dieťaťu alebo záväzky subjektov poverených chrániť bezpečnosť a majetok iných). Pokiaľ ide o pojem uznania, je známe, že má oporu v Hegelovej filozofii, kde bol vnímaný v súvislosti s konštituovaním subjektivity; nezriedka však prehliadame aj jeho druhú stránku: Uznanie v jeho rôznych formách sa dnes pokladá za jednu z podmienok utvárania sociálne spravodlivej spoločnosti. Odpustenie asociujeme s termínmi prepáčenie, ospravedlnenie, milosť, zhovievavosť a často ignorujeme fakt, že ich nemožno stotožňovať; ba dokonca že v samotnom odpustení fungujú dve odlišné, a pritom navzájom prepojené formy etického vzťahu s druhými. Slovo neresť zvyčajne evokuje niečo negatívne, len zriedka však pripustíme, že môže mať aj pozitívnu konotáciu. Aj samotné termíny morálka a etika sú poznamenané príznačnou významovou konfúznosťou, keď pokladáme za celkom prirodzené používať ich ako zameniteľné. Autorky konkrétnymi rozbormi upozorňujú na to, že práve zohľadnenie polysémickosti etických pojmov je cestou, ako lepšie porozumieť našej etickej skúsenosti, ako si uvedomiť napätie prítomné v týchto pojmoch, implikujúce na jednej strane ich vnútornú obsahovú rozvrstvenosť, a tým aj dynamickosť, a na druhej strane hranice, ktorými sú jednotlivé významové aspekty jedného a toho istého pojmu od seba oddelené.