Husserl sa pokúšal zrušiť zaužívaný spôsob videnia a rozvíriť stojaté vody myslenia, logiky či vedeckého bádania. Fenomenológia ako revolučný myšlienkový pohyb, ktorý sa spustil na prelome 19. a 20. storočia a živo reaguje na aktuálne filozofické problémy i dnes, je tým zaujímavejší, že ním Husserl nechcel opustiť pôdu filozofie, poprieť jej zmysel alebo ju zanechať v prospech čohokoľvek zdanlivo populárnejšieho. Naopak, chcel ju posilniť ako prísnu vedu, nebál sa rizík, ktoré so sebou nesie transcendentálna filozofia, nechcel sa vzdať hovorenia o podstatách, ideách, zmysle… o všetkých ťažiskových, no i rozochvených princípoch filozofovania.

Fenomenologická metóda sa vpisuje do dvoch zvláštnych slov – epoché a redukcia. Pôsobia ako zmrazenie aktuálneho prúdu myslenia. Paradoxne povedané, vyvolávajú zabudnutie na všetko, čo sme doteraz považovali za samozrejmé, nespochybniteľné, dokonca overené vedeckými postupmi alebo v každodennom živote. Toto „otvorenie očí“ nie je jednoduchým rozjasnením, ktorým sa hneď všetko vyrieši. Až tu sa naplno začína.