Koncept etiky rovnakej úcty ako normatívneho východiska vo vzťahu k nedeliteľnosti ľudských práv je kľúčovým, ale stále nedostatočne analyzovaným problémom. Reflexia tohto vzťahu bude spočívať v dvoch perspektívach: po prvé , jeho ukotvenosti v princípe vzťahov individuálnej a kolektívnej autonómie , po druhé, rozpracovaní tohto normatívneho východiska na pozadí ambivalentného vzťahu práva vlastniť s pravom na dôstojný život.