English
Slovenčina
Doktorandské štúdium
Témy doktorandského štúdia pre akademický rok 2024/2025
Školiteľ: prof. PhDr. Břetislav Horyna, PhD.
Novopyrrhónska skeptická tradícia a jej predstavitelia v 2. polovici 20. storočiAnotácia:Doktorand spracuje príspevok najvýznamnejšej osobnosti tejto tradície, nemeckého filozofa Oda Marquarda. V práci sa zameria na Marquardovo pokračovanie v tradícii pyrrhovského skepticizmu a jeho ďalší rozvoj pri aplikácii na moderné podmienky, na pojem filozofia dejín a na koncepciu etiky (morálky) a antropológie (habitualizmus, antropológia, homo compensator). Na tomto základe sa pokúša konfrontovať svoje vlastné postoje k otázkam, ktoré kladie moderná novopyrhonovská skepsa: čo nás formuje; čo môžeme ovplyvniť; ako chápeme politické pravidlá, ktoré riadia spoločnosť; či máme možnosť interpretovať ich ešte iným spôsobom, ako sa pohybujeme v neustálom konflikte s mnohorakosťou a jednotou, atď. |
Kantov traktát O večnom mieri a súčasná politická filozofiaAnotácia:Východiskom tejto práce je kritická analýza filozofického a politického kontextu Kantovho traktátu „O večnom mieri“. Doktorand vysvetlí vzťah Kantovho politického myslenia a transcendentálnej filozofie, bez pochopenia ktorého nie je možná analýza koncepcií Kantovej politickej filozofie. Autor sa teda zameria na niektoré hlavné problémy Kantovej filozofie, ktoré sa skrývajú za pojmami sloboda, právo, idea práva, štát, štátny systém, konštitucionalizmus, liberalizmus, republikanizmus, kozmopolitizmus atď. Práca ukáže, ako tieto hlavné pojmy filozofie politiky formálne a obsahovo vymedzil sám Kant, a porovná ich Kantovo chápanie s ich chápaním v súčasných politických kontextoch, najmä v Európskej únii.
|
Koncept fenomenologickej antropológie v diele Hansa BlumenbergaAnotácia:Študent sa oboznámi s hlavnými dielami Hansa Blumenberga so zameraním na jeho metodológiu historickej a fenomenologickej antropológie. Študent vysvetlí, ako táto metóda podmienila Blumenbergovu koncepciu modernity, mýtu a metafory. |
Odročená demokracia: neistota ako charakteristika spoločnosti v environmentálnej krízeAnotácia:Kandidát vypracuje problémovú analýzu koncepcie politickej demokracie v epoche antropocénu s odkazom na tradíciu kritickej teórie spoločnosti a teórie postdemokracie, averzívnej demokracie, simulačnej demokracie a iných spôsobov spracovania problému demokracie. |
Školiteľ: Mgr. Róbert Karul, PhD.
Absurdné v súčasnej filozofii: neutrálno, absencia významu, beznádej, tragickosťAnotácia:Vo francúzskej filozofickej tradícii je téma absurdna aj v súčasnosti prítomná a bola do nej introdukovaná fenomenologickými mysliteľmi, ako sú E. Levinas (pojem il y a) a M. Blachot (pojem neutra). V nedávnom období tento štýl myslenia oživili okrem iných myslitelia A. Comte-Sponville (pojem beznádeje), Clément Rosset (idiotskosť) a Marcel Conche (tragickosť). Podobné prvky však môžeme vysledovať aj u mysliteľov, ktorí z nich nerobia centrum svojho myslenia (zúfalstvo u C. Romana). Pôjde o preskúmanie koncepcií tejto tendencie so zámerom predstaviť takú interpretáciu primárne negatívne konotovaných termínov, ktorá bude slúžiť ako východisko pre ich „pozitívne“ pochopenie (príkladom môže byť tragická múdrosť u Concha). |
Školiteľ: Mgr. Miloš Kosterec, PhD.
Morálna zodpovednosť – logická analýza aplikácieAnotácia:Diskusie o morálnej zodpovednosti patria vo filozofii medzi najrozšírenejšie a najrelevantnejšie. Argumentácia zvyčajne nie je založená na nejakom formálnom systéme. Cieľom je predstaviť nové argumenty v rámci dichotómií v existujúcich debatách ohľadom morálnej zodpovednosti a/alebo argumentovať pre nové pohľady na relevantné problémy. Použitie analytických metód by malo viesť k modelu argumentácie vo formálnom systéme. |
Transparentné logikyAnotácia:Na poli problematiky analýz hyperintenzionálych kontextov sa rozvinulo niekoľko transparentných logík. Cieľom je konštruktívne porovnať existujúce riešenia a argumentačne podchytiť výber niektorého z daných systémov na riešenie niektorého z relevantných problémov analýz hyperintenzionálnych kontextov. |
Školiteľ: Mgr. Marcel Martinkovič, PhD.
Ideový vplyv ruského filozoficko-politického diskurzu 19. storočia na slovenské filozofické myslenieAnotácia:Doktorandská práca bude analyzovať myšlienkový vplyv ruského filozofického a kultúrneho prostredia na slovenské filozoficko-politické myslenie. Priblíži ideové zdroje, ktoré v zásadnej miere determinovali vnímanie slobody, dôstojnosti človeka, náboženstva a národa v myslení slovenských mysliteľov a ich prístup k filozofii dejín v druhej polovici 19. storočia. Projekt skúma filozofický vplyv slavianofilov na rozšírenie rôznych interpretácií slovanskej vzájomnosti v národotvornom procese. |
Koncepcie rozvoja národnej kultúry vo filozofii dejín u Štefana Polakoviča a Svätopluka ŠtúraAnotácia:Doktorandská práca bude analyzovať odlišné koncepcie rozvoja národnej kultúry v myslení Štefana Polakoviča a Svätopluka Štúra v rámci filozofie dejín. Výskum sa zameria na charakterizáciu odlišného spôsobu reflektovania vzťahu jednotlivca a národa v rámci procesu národnej inštitucionalizácie. Projekt priblíži odlišné filozofické zdroje oboch mysliteľov a ich politický presah, ktorý sa podieľal na formovaní monotypického a pluralistického konceptu národnej kultúry. |
Školiteľ: prof. Dr. Phil. Martin Muránsky, PhD.
Kantov problém „radikálneho zla“Anotácia:Kantova teória radikálneho zla je úzko prepojená so širším konceptom praktickej racionality a zodpovednosti človeka za život vcelku. Reflexia tohto problému bude spočívať, po prvé, v rozpracovaní problému autonómie „zla“ v Kantovom historickom koncepte a jeho moderných ekvivalentov, a po druhé, v analýze meniaceho sa konceptu „spoločenstva všetkých racionálnych bytostí“ v prospech jeho dejinnosti. |
Kantovský egalitárny význam „dôstojnosti“Anotácia:Kantovovsky egalitárny význam „dôstojnosti“ ako normatívneho východiska pri tématizácii nedeliteľnosti ľudských práv je kľúčovým, ale stále nedostatočne analyzovaným problémom. Reflexia tohto vzťahu bude spočívať v dvoch perspektívach, ktoré nastolil E. Tugendhat: po prvé, v jeho ukotvenosti v princípe vzťahov individuálnej a kolektívnej autonómie, po druhé, v rozpracovaní tohto normatívneho východiska na pozadí ambivalentného vzťahu práva vlastniť s právom na dôstojný život. |
Školiteľ: Matteo Pascucci, PhD.
Modálne logiky a kontextuálne usudzovanieAnotácia:Študent sa v práci zameria na filozofické a matematické výskumy v širokej oblasti neklasických logík, ktoré možno klasifikovať ako formálne prostriedky na analýzu syntaktického a sémantického správania modálnych pojmov v konkrétnych kontextoch, ako napríklad deontické usudzovanie, temporálne usudzovanie, epistemické usudzovanie a doxastické usudzovanie. |
Normatívne uvažovanie a aplikácieAnotácia:Táto výskumná téma sa týka analýzy základných pojmov, ktoré sú súčasťou každodenných problémov normatívneho uvažovania, vrátane etických pravidiel, morálnych hodnôt, deterministických verzus nedeterministických systémov a teórií konania. Okrem toho sa týka vývoja logických a výpočtových nástrojov pre asistované uvažovanie v normatívnej oblasti, založených na formálnom vyjadrení týchto pojmov. |
Školiteľ: prof. Mgr. Mgr. Peter Šajda, PhD.
Dynamika negácie v sociálnom konflikteAnotácia:Fenomény konfliktu a nepriateľstva sú tradične reflektované ako nežiaduce, prechodné a odvodené. Zámerom výskumu je nadviazať na minoritný prúd myslenia a skúmať ich ako konštitutívne súčasti rozvrhu sociálnych vzťahov. Základné opozície nepriateľstva a priateľstva, cudzieho a vlastného je možné chápať ako hierarchické a mocenské štruktúry. Zároveň sú však nevyhnutným predpokladom pre orientáciu v sociálnom svete. Prostredníctvom pohybu dialektickej negácie predstavujú základ pre utváranie a vývoj sociálnej identity. |
Školiteľ: doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD.
Vývoj idey environmentálnej demokracie v rámci politickej ekológieAnotácia:Politická ekológia poukazuje na determináciu mocenských vzťahov stavom životného prostredia. V rámci politickej a sociálnej ekológie vznikla idea ekologickej, resp. environmentálnej demokracie, ktorá sa v klimatických a demografických podmienkach antropocénu ukazuje ako nanajvýš aktuálna. Cieľom práce je zmapovať vývoj idey ekologickej, resp. environmentálnej demokracie v rámci politickej a sociálnej ekológie. |
Koncept environmentálnej demokracie: možnosti a limityAnotácia:Koncept environmentálnej demokracie ako teoretický rámec možného politického systému environmentálne a sociálne udržateľnej spoločnosti v očakávateľných klimatických a demografických podmienkach antropocénu vzniká v rámci environmentálnej politickej filozofie. Doktorandská práca bude zameraná na možnosti formulovania konceptu demokracie rešpektujúceho nielen environmentálnu bezpečnosť (planetárne hranice), ale aj environmentálnu a sociálnu spravodlivosť. |
Školiteľ: Prof. h.c. Jon Stewart, PhD.
Je dnes filozofie dejín možná?Anotácia:Kým v 19. storočí bola filozofia dejín prosperujúcou oblasťou, v súčasnej filozofii sa stáva čoraz menej významnou. Postmoderné aj analytické teórie dnes odmietajú myšlienku pokroku alebo zmyslu dejín, ktorá bola pre tradičné teórie kľúčová. Je možné robiť filozofiu dejín bez týchto myšlienok? Je filozofia dejín dnes ešte životaschopným odborom vo filozofii, alebo ju treba považovať za zastaranú paradigmu? |
Filozofia v dobe post-pravdyAnotácia:Často sa tvrdí, že žijeme v post-pravdivej dobe, v ktorej sa ľudia stali podozrievavými voči všetkým pravdivým tvrdeniam, zatiaľ čo konšpiračné teórie a dezinformácie prekvitajú. Po týchto tvrdeniach často nasledujú náreky o nivelizácii, relativizme a nihilizme. Podľa etymológie filozofia znamená lásku k múdrosti alebo by sme mohli povedať lásku k pravde. Ak žijeme v post-pravdivej dobe, zostáva ešte nejaký priestor pre filozofiu? Aký význam má filozofia v takejto dobe? Čelí filozofia kríze v súvislosti s úpadkom viery v pravdu? |
Školiteľ: Mgr. Martin Vacek, PhD.
Nemožné svetyAnotácia:Ponúkaná doktorandská téma skúma nemožnosť, konkrétne vzťah medzi otázkou podstaty – „čo je to nemožnosť?“ – a otázkou rozsahu – „aký je rozsah nemožnosti?“. Nemožné svety predstavujú užitočný nástroj na analýzu nemožnosti a v nadväznosti na aparát možných svetov poskytujú spôsob ako adekvátne zodpovedať uvedené otázky. Cieľom projektu je rozpracovanie identity a rozsahu nemožnosti. |
Reprezentačná a nereprezentačná hyperintenzionalitaAnotácia:Mnoho filozofických problémov sa v súčasnosti formuluje cez prizmu hyperintenzionálnych rozlíšení. Tieto rozlíšenia sa pôvodne zaviedli v jazyku reprezentácií, no zároveň sa navrhli rôzne teórie, ktoré považujú hyperintenzionalitu za fenomén, ktorý sa týka aj sveta (tzv. non-representational hyperintensionality), nielen nášho hovorenia o ňom (tzv. representational hyperintensionality). Práca bude vychádzať z týchto teórií a predloží vlastnú teóriu nereprezentačnej hyperintenzionality. |
Školiteľ: PhDr. Daniela Vacek, PhD.
Problém(y) kontroly v kontexte inteligentných technológiíAnotácia:Kontrola nad inteligentnými technológiami je komplexným fenoménom, ktorý vedie k viacerým ťažkým otázkam, výzvam a problémom: Sme odsúdení na stratu kontroly nad inteligentnými technológiami? V koho rukách má byť aká forma kontroly? Aká forma kontroly je morálne prijateľná? Práca predloží odpovede na tieto otázky. |
Inteligentné technológie a medzery v zodpovednostiAnotácia:Inteligentné technológie podľa niektorých výskumníkov vedú k medzerám v zodpovednosti, ktoré sa nedajú preklenúť; podľa iných síce vedú k medzerám v zodpovednosti, no tieto medzery sa preklenúť dajú; a napokon, podľa niektorých k žiadnym medzerám v zodpovednosti nevedú. Práca bude analyzovať problém medzier v zodpovednosti a bude argumentovať za jednu z týchto pozícií |
Školiteľ: doc. Mgr. Jaroslava Vydrová, PhD.
Výskumy subjektivity vo feministickej fenomenológiiAnotácia:Možnosti výskumu subjektivity, telesnosti a intersubjektivity sa zohľadnením feministickej optiky rozširujú o signifikantné fenomény a skúsenosti, ktoré obohacujú aj prehlbujú základný rámec fenomenologického skúmania Ja, konania, bytia vo svete sveta. Východiská feministickej fenomenológie nachádzame v prácach E. Steinovej, M. Merleau-Pontyho, S. de Beauvoir, E. Levinasa a i., ako aj v súčasných interpretáciách a nových spracovaniach ako napríklad u S. Heinämaa, L. Fisher, A. Al-Saji. Práca preto predpokladá znalosť fenomenologickej filozofie a fenomenologickej metódy, ako aj oboznámenosť so súčasnými diskusiami v rámci kritickej a feministickej fenomenológie. |
