Východiskom tejto práce je kritická analýza filozofického a politického kontextu Kantovho traktátu „O večnom mieri“. Doktorand vysvetlí vzťah Kantovho politického myslenia a transcendentálnej filozofie, bez pochopenia ktorého nie je možná analýza koncepcií Kantovej politickej filozofie. Autor sa teda zameria na niektoré hlavné problémy Kantovej filozofie, ktoré sa skrývajú za pojmami sloboda, právo, idea práva, štát, štátny systém, konštitucionalizmus, liberalizmus, republikanizmus, kozmopolitizmus atď. Práca ukáže, ako tieto hlavné pojmy filozofie politiky formálne a obsahovo vymedzil sám Kant, a porovná ich Kantovo chápanie s ich chápaním v súčasných politických kontextoch, najmä v Európskej únii.

Táto výskumná téma sa týka analýzy základných pojmov, ktoré sú súčasťou každodenných problémov normatívneho uvažovania, vrátane etických pravidiel, morálnych hodnôt, deterministických verzus nedeterministických systémov a teórií konania. Okrem toho sa týka vývoja logických a výpočtových nástrojov pre asistované uvažovanie v normatívnej oblasti, založených na formálnom vyjadrení týchto pojmov.

Koncept antropocénu poukazuje na to, že aj politické subjekty sú v konečnom dôsledku závislé od bio-geo-chemických tokov materiálu a to v planetárnom meradle. Pred-antropocénne koncepty demokracie však tento fakt neberú do úvahy a zároveň pracujú prevažne s teritoriálne vymedzenými entitami, označovanými ako štáty. Máloktorý z industrializovaných štátov však dokáže reprodukovať svoju materiálnu a politickú existenciu iba zo zdrojov, ktoré má k dispozícii v medzinárodne uznaných hraniciach svojho teritória. Zdroje na svoju reprodukciu, ale aj pohltiská emisií a ďalších odpadov produkovaných touto reprodukciou si tak musia štáty zabezpečovať mimo svojho územia. To sa deje prevažne mocenskými, teda nedemokratickými prostriedkami a metódami, ktoré fakticky umožňujú vysoko-industrializovaným štátom žiť na úkor druhých. Cieľom práce je identifikovať a analyzovať vplyvy, ktoré majú tieto javy na teóriu demokracie.

Kým v 19. storočí bola filozofia dejín prosperujúcou oblasťou, v súčasnej filozofii sa stáva čoraz menej významnou. Postmoderné aj analytické teórie dnes odmietajú myšlienku pokroku alebo zmyslu dejín, ktorá bola pre tradičné teórie kľúčová. Je možné robiť filozofiu dejín bez týchto myšlienok? Je filozofia dejín dnes ešte životaschopným odborom vo filozofii, alebo ju treba považovať za zastaranú paradigmu?

Inteligentné technológie podľa niektorých výskumníkov vedú k medzerám v zodpovednosti, niektorí to popierajú. Výskum v tejto oblasti sa sústredil prevažne na zodpovednosť za negatívny dopad umelej inteligencie na svet. Dizertácia preskúma terén zodpovednosti za pozitívny dopad umelej inteligencie a predloží riešenie prípadných medzier v zodpovednosti tohto druhu.

Mnoho filozofických problémov sa v súčasnosti formuluje cez prizmu hyperintenzionálnych rozlíšení. Tieto rozlíšenia sa pôvodne zaviedli v jazyku reprezentácií, no zároveň sa navrhli rôzne teórie, ktoré považujú hyperintenzionalitu za fenomén, ktorý sa týka aj sveta (tzv. non-representational hyperintensionality), nielen nášho hovorenia o ňom (tzv. representational hyperintensionality). Práca bude vychádzať z týchto teórií a predloží vlastnú teóriu nereprezentačnej hyperintenzionality.

Dizertačná práca sa zameria na možnosti využitia fenomenologického prístupu pri analýze literárneho textu a v rámci toho na analýzu imaginácie, postoja, vnímania, intencionality, umeleckého diela a i. Táto oblasť skúmania vychádza z Husserlovej fenomenológie a je rozvinutá aj v prácach viacerých fenomenológov a literárnych vedcov (M. Heidegger, M. Merleau-Ponty, P. Ricœur, R. Ingarden, J. Patočka, Z. Mathauser, F. Matejov a ďalší), o ktorých sa môže práca takisto výberovo opierať. Vypracovanie dizertačnej práce predpokladá znalosť fenomenologickej filozofie a schopnosť pracovať s nemeckými primárnymi zdrojmi.