Problematika cudzieho ako opaku vlastného už dlhodobo patrí k aktuálnym témam v množstve disciplín spoločenských vied. Responzívna fenomenológia Bernharda Wadlenfelsa chce však cudzosť skúmať od jej zárodkov a ilustruje každú skúsenosť ako odpoveď na cudzie, prekračujúce hranice nášho usporiadania. Cudzie prichádza s nárokom na odpoveď, ktorému sa nevieme vyhnúť a nutne nás rôznymi spôsobmi ovplyvňuje. Cudzie, radikalizovaná forma inakosti, tu navyše vystupuje ako hyperfenomén, rodiaci sa spolu s každou skúsenosťou reflektujúcou našu subjektiviu. Nastoľuje sa hierarchický vzťah, v ktorom sme nútení reagovať odpoveďou, ktorú musíme najprv vytvoriť.

V dizertačnej práci je tvorivá esencia tejto špecifickej formy responzivity kľúčovou témou. Výskum sa snaží poukázať na jej výskyt cez dialogický aspekt fenoménov ako sú prekvapenie, zľaknutie či úzkosť. Hlavným predmetom záujmu je však tvorivý proces v umení, v ktorom sa ilustruje niekoľko foriem výskytu fenoménu cudzieho a ich významné role v kreatívnej skúsenosti a jej výsledku. Náhľad z perspektívy responzívnej fenomenológie by tak mal priniesť rozšírené možnosti uvažovania o improvizácii a o vlastnostiach a hraniciach slobodnej umeleckej expresie.

Dizertačná práca z filozoficko-antropologickej perspektívy reaguje na aktuálnu tému rozsiahlej a prebiehajúcej zmeny geologicko-klimatických podmienok na planéte Zem. Tieto zmeny zachytáva koncept antropocénu, ktorý je charakteristický základnou ideou rozsiahleho vplyvu človeka na funkčnosť Systému Zeme ako celku. Základná myšlienka antropocénu priniesla okrem intenzívneho záujmu o antropogénne vplyvy aj rôzne perspektívy, cez ktoré je človek v diskusiách o antropocéne interpretovaný. Konceptuálny pluralizmus v antropologickej rovine síce poukazuje na transdisciplinárny aspekt antropocénneho diskurzu, ale z filozofického pohľadu v ňom chýba aspekt vzájomného teoretického porozumenia človeku a objasnenia celkového zmyslu jeho úlohy v antropocéne. Cieľom dizertačnej práce je vypracovanie systematického pohľadu na človeka pre koncept antropocénu prostredníctvom objasnenia významu vybraných koncepcií človeka a kritickej analýzy vzťahu týchto koncepcií ku konceptu antropocénu.

Vzbura je opomínaným filozofickým pojmom, ktorého význam dnes nemožno podceňovať. V súčasnej spoločnosti sa stretávame s nebezpečne mylným poňatím individuálnej slobody, ktoré považuje sféru autonómie jednotlivca za neobmedzenú a nepriepustnú voči vonkajším zásahom. To vedie k najrôznejším iracionálnym vzburám, ktorých najnovším svedectvom je vzbura proti verejným zdravotným opatreniam počas pandémie. Toto vyvoláva dôležité filozofické otázky o povahe slobody a vzbury a je zrejmé, že na to, aby bola vzbura konštruktívna a skutočná, vyžaduje si súbor jasných etických pravidiel a podmienok.

Hlavnou náplňou dizertačnej práce je historická analýza konceptu vzbury. Výskum pracuje s teóriami ruských anarchistov Michaila Bakunina a Piotra Kropotkina a francúzskeho filozofa Alberta Camusa, ktorí sa domnievajú, že vzbura vychádza z pojmu slobody. Okrem tejto spoločnej nitky skúma hlbšiu, doteraz nie celkom preskúmanú historickú a koncepčnú súvislosť, že Camus bol hlboko ovplyvnený ruskými anarchistami. Pri skúmaní ich spojitosti výskum hľadá myšlienky, ktoré by sa dali kriticky pretaviť do filozofickej koncepcie vzbury, ktorá by mohla byť užitočná aj dnes.

Základy logickému systému Transparent Intensional Logic (ďalej aj „TIL“). predstavil P. Tichý v diele: The Foundations of Frege’s Logic. V neskoršom vývoji došlo k zmenám a doplneniam systému, TIL ktoré viedli k vytvoreniu samostatných systémov TIL rozvíjajúcim pôvodný systém P. Tichého. Jedným z týchto systémov je systém pod názvom TIL 2010.

Systém TIL 2010 našiel široké uplatnenie v rámci výskumu prirodzeného jazyka a to okrem iného v oblastiach ako sú analýza rekvizít a esencií a kvantifikácia do hyperintezionálnych kontextov.

Doposiaľ boli identifikované viaceré spory vzťahujúce sa k platnosti viacerých teorémov TIL 2010. Na tieto poukázal M. Kosterec okrem iného v článku: Kosterec M. (2020): Substitution contradiction, its resolution and the Church-Rosser Theorem in TIL. Následne M. Kosterec predstavil modifikovanú verziu TIL pod názvom Transparent Procedural Logic (ďalej aj „TPL“). Dizertačná práca sa venuje výskumu TPL a jej uplatneniu v normatívnom uvažovaní.

Téma vplyvu vybraných ruských intelektuálov, konkrétne ruského krúžku slavianofilov, na myslenie Ľudovíta Štúra bola otvorená už v prácach Tibora Pichlera a Tatiany Ivantyšynovej. Avšak sami autori kládli otáznik ohľadom jeho charakteru a intenzity. Dizertačná práca tak nadväzuje na otázku „zvratovosti“ Štúrovho myslenia, ktorá predpokladá zmeny v Štúrovom prístupe k národnej emancipácii a posun k ruskej kultúrnej paradigme. V kontexte rozdielnych hľadísk ohľadom Štúrovej ideovej kontinuity alebo diskontinuity sa práca prikláňa k prvému stanovisku a formuluje hypotézu, že z hľadiska ideového obsahu Štúrovo myslenie nevykazovalo nekritický zvrat.

Východiskom výskumu je trojfázové delenie Štúrovho myslenia, navrhnuté Tiborom Pichlerom, ktoré zahŕňa: 1) evolučný racionalizmus, 2) revolučný monarchizmus a 3) cársky fundamentalizmus. Štúr je vnímaný predovšetkým ako intelektuálny aktér národnej transformácie, ktorý teoreticky legitimizoval slovenský národno-emancipačný proces. Zvláštna pozornosť sa preto venuje Štúrovej špecifickej interpretácii nemeckého romantizmu a idealisticko-racionalistickej filozofie z hľadiska národno-sociálnych požiadaviek slovenského etnika. Predpokladá sa, že originálne narábanie s kategóriami rozumnosti, slobody, nutnosti, dejín, národa, subjektívneho a objektívneho už v prvej fáze zbližovalo spôsob Štúrovho a slavianofilského myslenia. V tomto kontexte sa práca sústreďuje na Štúrov teologizmus a slovanský romantizmus. Ciele výskumu zahŕňajú: komparáciu myslenia Štúra a slavianofilov, definovanie miery Štúrovej ideovej originálnosti a samostatnosti, klasifikáciu Štúra ako intelektuálneho aktéra národnej transformácie a zistenie miery Štúrovej ideovej kontinuity v troch naznačených fázach.