Východiskom tejto práce je kritická analýza filozofického a politického kontextu Kantovho traktátu „O večnom mieri“. Doktorand vysvetlí vzťah Kantovho politického myslenia a transcendentálnej filozofie, bez pochopenia ktorého nie je možná analýza koncepcií Kantovej politickej filozofie. Autor sa teda zameria na niektoré hlavné problémy Kantovej filozofie, ktoré sa skrývajú za pojmami sloboda, právo, idea práva, štát, štátny systém, konštitucionalizmus, liberalizmus, republikanizmus, kozmopolitizmus atď. Práca ukáže, ako tieto hlavné pojmy filozofie politiky formálne a obsahovo vymedzil sám Kant, a porovná ich Kantovo chápanie s ich chápaním v súčasných politických kontextoch, najmä v Európskej únii.

Koncept antropocénu poukazuje na to, že aj politické subjekty sú v konečnom dôsledku závislé od bio-geo-chemických tokov materiálu a to v planetárnom meradle. Pred-antropocénne koncepty demokracie však tento fakt neberú do úvahy a zároveň pracujú prevažne s teritoriálne vymedzenými entitami, označovanými ako štáty. Máloktorý z industrializovaných štátov však dokáže reprodukovať svoju materiálnu a politickú existenciu iba zo zdrojov, ktoré má k dispozícii v medzinárodne uznaných hraniciach svojho teritória. Zdroje na svoju reprodukciu, ale aj pohltiská emisií a ďalších odpadov produkovaných touto reprodukciou si tak musia štáty zabezpečovať mimo svojho územia. To sa deje prevažne mocenskými, teda nedemokratickými prostriedkami a metódami, ktoré fakticky umožňujú vysoko-industrializovaným štátom žiť na úkor druhých. Cieľom práce je identifikovať a analyzovať vplyvy, ktoré majú tieto javy na teóriu demokracie.