Kľúčovou témou existencialistického hnutia 19. aj 20. storočia bol nihilizmus alebo nezmyselnosť. Existencialisti tvrdili, že nič nemá vnútornú hodnotu a že akékoľvek pravdivé tvrdenie o hodnotách je vždy založené na iracionálnej, ideologickej alebo sebaklamovej argumentácii. Preto sa zdráhali argumentovať v prospech hodnoty čohokoľvek vôbec. To podkopávalo ich pokusy o vytvorenie teórie etiky, ktorá svojou povahou závisí od predpokladu hodnôt a tvrdení o tom, čo je správne alebo nesprávne. Je možné tento problém vyriešiť v existenciálnej tradícii? V dielach mnohých existencialistických autorov, ako napríklad Kierkegaarda a Sartra, je zjavne prítomný silný etický či dokonca moralizujúci prvok, ale dá sa z neho vytvoriť skutočná a konzistentná teória etiky vzhľadom na základný princíp nihilizmu a nezmyselnosti? Existuje táto dilema aj dnes, v 21. storočí, ktoré sa tiež považuje za vek nihilizmu?

Cieľom dizertačnej práce bude preskúmanie problematiky pasivity, pozornosti, schopnosti rozpoznávania vo fenomenologickej analýze vychádzajúcej z Edmunda Husserla (v príslušných textoch Husserliana). Práca bude sledovať tieto koncepty v analýzach pasívnych syntéz a konštitúcií, ako sú konštituované pre-reflektívnou danosťou sveta, ktorá je súčasťou subjektivity. Túto tému predstavuje napr. aj P. Ricœur na základe Husserlom vypracovaného pojmu životného sveta, ktorý vystupuje ako pozadie modifikujúce subjektívne akty. Takisto sa touto témou zaoberali aj ďalší fenomenológovia ako A. J. Steinbock, D. Zahavi a i. Vypracovanie dizertácie predpokladá znalosť fenomenologickej filozofie a prácu s nemeckými primárnymi zdrojmi.