English
Slovenčina
0000-0002-1665-5795Zameranie
Environmentálna filozofia, politická filozofia a filozofia ľudských práv
Profil pracovníka
doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD.
Samostatný vedecký pracovník
Riaditeľ ústavu
Vedúci oddelenia
Témy doktorandského štúdia pre akademický rok 2025/2026
Filozofické východiská environmentálnej humanistikyAnotácia:Cieľom environmentálnej humanistiky je integrovať environmentálne výskumy realizované v rozličných humanitných a spoločenských vedách v nadväznosti na poznatkovú bázu o miere antropogénnej devastácie planetárneho systému vytváranej vedami o systéme Zeme. Metodologickým základom konštituovania environmentálnej humanistiky je environmentálna filozofia, ktorá formuluje princípy vnútornej koexistencie environmentálnych humanitných vied. Na potrebu holistického, interdisciplinárneho a transdisciplinárneho prístupu k reflexii príčin a dôsledkov antropogénnej devastácie životného prostredia upozorňovali viacerí autori, ktorí sú spájaní so vznikom environmentálnej filozofie, resp. sociálnej a politickej ekológie. Cieľom práce je identifikovať kľúčové ideové iniciatívy umožňujúce etablovania environmentálnej filozofie a analyzovať ich vplyv na konštituovanie environmentálnej humanistiky. |
Filozofické problémy environmentálnej humanistikyAnotácia:Environmentálna humanistika sa snaží integrovať humanitné a spoločenskovedné výskumy príčin a dôsledkov devastácie životného prostredia. Do veľkej miery sa pritom opiera o environmentálnu filozofiu, resp. problém vzťahu človeka a prírody, ktorý je v environmentálnej filozofii formulovaný z mnohých perspektív. Do environmentálnej humanistiky sa tak prenášajú mnohé metodologické a argumentačné problémy environmentálnej filozofie, ktoré komplikujú formovanie metodológie environmentálnej humanistiky. Cieľom práce je identifikovať a analyzovať tie koncepty environmentálnej filozofie, ktoré sa rozhodujúcim spôsobom podieľajú na formovaní environmentálnej humanistiky. |
Vplyv konceptu antropocénu na filozofickú teóriu demokracieAnotácia:Koncept antropocénu poukazuje na to, že aj politické subjekty sú v konečnom dôsledku závislé od bio-geo-chemických tokov materiálu a to v planetárnom meradle. Pred-antropocénne koncepty demokracie však tento fakt neberú do úvahy a zároveň pracujú prevažne s teritoriálne vymedzenými entitami, označovanými ako štáty. Máloktorý z industrializovaných štátov však dokáže reprodukovať svoju materiálnu a politickú existenciu iba zo zdrojov, ktoré má k dispozícii v medzinárodne uznaných hraniciach svojho teritória. Zdroje na svoju reprodukciu, ale aj pohltiská emisií a ďalších odpadov produkovaných touto reprodukciou si tak musia štáty zabezpečovať mimo svojho územia. To sa deje prevažne mocenskými, teda nedemokratickými prostriedkami a metódami, ktoré fakticky umožňujú vysoko-industrializovaným štátom žiť na úkor druhých. Cieľom práce je identifikovať a analyzovať vplyvy, ktoré majú tieto javy na teóriu demokracie. |
