Tibor Pichler sa narodil v Bratislave 3. marca 1949. Po maturite (1967) študoval históriu a filozofiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (do roku 1972). Po ukončení vysokoškolského štúdia nastúpil na Filozofický ústav SAV (1972), na ktorom prešiel vedeckou výchovou. Titul kandidáta filozofických vied získal v roku 1980. V rokoch 1990 – 1995 viedol vedecké projekty zamerané na výskum slovenského filozofického a politického myslenia. Habilitoval sa v roku 2000, inaugurovaný bol v roku 2003 v odbore dejiny filozofie.
V rokoch 1994 – 2019 zastával post riaditeľa Filozofického ústavu (FiÚ) SAV a tiež funkciu vedúceho Oddelenia dejín slovenského filozofického a politického myslenia, ktoré viedol až do svojho odchodu do dôchodku koncom roka 2020. Okrem iného bol v rokoch 1994 – 1996 predsedom Slovenského Filozofického združenia pri SAV pričom sa podieľal na organizácii prvého slovenského filozofického kongresu. Absolvoval štúdijné pobyty v zahraničí, v Nemecku (1992) v Anglicku (1993) a v Rakúsku (1994).
Vedecko-výskumný záujem T. Pichlera sa sústredil na dejiny politického myslenia a politických ideí s osobitným zameraním na strednú Európu a Slovensko. Výskum dejín filozofie na Slovensku patril od začiatku medzi základné výskumné programy FiÚ SAV. Od začiatku 50-tych rokov dodnes prešla táto disciplína mnohými peripetiami, ktoré sa dotýkali najmä metodologických otázok historiografie filozofie. Prvým veľkým prelomom bolo publikovanie prvého kolektívneho dielu syntetických dejín z roku 1987, ale ešte aj editori Dejín filozofie na Slovensku v XX. storočí (medzi nimi aj prof. Pichler) z roku 1998 konštatovali, že v tejto oblasti absentuje adekvátna metodologicko-konceptuálna výbava.
V čase keď Tibor Pichler nastúpil na FiÚ SAV boli v oblasti výskumu dejín filozofie na Slovensku otvorené dve otázky: 1. Do akej miery možno považovať dejiny filozofie na Slovensku za autonómne dianie? 2. Čo s relikviami v romantike zrodenej tzv. národnej filozofie? Inými slovami: Je možné nahliadať na dejiny slovenskej filozofie ako na „čistý“ proces filiácie filozofických ideí, alebo ako na kultúrno-dejinný jav, ktorý je previazaný s dejinami vzdelanosti a konfesií? Vzišla novovzniknutá slovenská filozofia iba z vnútorných zdrojov, alebo súvisí s kultúrnym kontextom vtedajšieho Uhorska? T. Pichler, nadväzujúc na svojich predchodcov T. Münza a E. Várossovú poskytuje vo svojich početných publikáciách (uverejnených v slovenčine, češtine, poľštine, nemčine, angličtine) a najmä v dvoch, medzinárodne bohato citovaných knihách (Národovci a občania: O slovenskom politickom myslení v 19. storočí, Veda 1998, Etnos a polis: Zo slovenského a uhorského politického myslenia, Kalligram 2011) možné riešenia týchto dilem. Veľmi stručne možno jeho metodologické inovácie zhrnúť nasledovne: Dejiny slovenského filozofického myslenia je možné rekonštruovať najmä ako súčasť dejín vzdelávania a kultúry, lebo filozofia až do 20. storočia nedisponovala takou autonómiou, ktorá by jej umožnila samostatne sa rozvíjať. Zároveň nie je možné chápať slovenskú filozofiu 19. storočia – a najmä politicko-filozofické myslenie, ktoré je v centre výskumných aktivít T. Pichlera – izolovane od celouhorských ideových a politických pohybov. T. Pichler presadil tieto svoje metodologické závery aj do mnohých, ním vedených výskumných programov VEGA.
T. Pichler je držiteľom Striebornej plakety Ľudovíta Štúra „Za zásluhy v spoločenských vedách“ (SAV, 1999). Bol členom riešiteľského kolektívu Centra excelentnosti SAV „Kolektívne identity“, ktorý bol v roku 2009 ocenený ministrom školstva SR ako „Pracovný tím roka“. V roku 2021 mu bola udelená Medaila SAV za rozvoj vedy.