Cieľom výskumu je vytvoriť nový, filozoficky podložený prístup k problému dezinformácií v sociálnych médiách. Akademici a spoločnosti doteraz skúmali technické riešenia, ako je vyvracanie dezinformácií alebo pozastavovanie účtov šíriacich dezinformácie. Podobne sa súčasný výskum, tak vo filozofii, ako aj v spoločenských vedách, zameriava na vlastnosti samotných dezinformácií. To ponecháva značnú medzeru v chápaní úlohy ľudí, ktorí majú tendenciu zapájať sa do šírenia nepravdivých tvrdení. Cieľom tohto výskumu je odstrániť túto medzeru použitím techník spracovania prirodzeného jazyka (natural language processing, NLP) na preskúmanie epistemických charakteristík konzumentov dezinformácií. Hlavnou tézou je, že v záujme boja proti dezinformáciám na sociálnych sieťach by sme sa nemali zameriavať na nekonečný boj o obmedzenie nepravdivého obsahu, ale skôr na základné epistemické zlozvyky (t. j. škodlivé vzorce myslenia, ako je napríklad uzavretosť), ktoré umožňujú ich rozmach. Projekt navrhuje nový prístup k boju proti dezinformáciám zameraním sa na algoritmický dizajn platforiem sociálnych médií s cieľom podporiť šírenie presných informácií a podporiť epistemické cnosti (t. j. prospešné vzorce myslenia) medzi používateľmi. Projekt má praktickú aj filozofickú stránku. Praktická stránka sa zameriava na vývoj riešení, ktoré možno použiť na boj proti dezinformáciám v sociálnych médiách. Filozofická stránka projektu sa zaoberá základnými príčinami šírenia dezinformácií. Skúma, ako môžu platformy sociálnych médií podporovať negatívne vzorce myslenia (epistemické zlozvyky), ktoré spôsobujú, že používatelia sú náchylnejší veriť nepravdivým informáciám. Projekt sa zaoberá aj etickými dôsledkami regulácie platforiem sociálnych médií a tvrdí, že niektoré obmedzenia slobody prejavu môžu byť oprávnené, ak zlepšujú celkovú kvalitu verejného diskurzu.