Vzbura je opomínaným filozofickým pojmom, ktorého význam dnes nemožno podceňovať. V súčasnej spoločnosti sa stretávame s nebezpečne mylným poňatím individuálnej slobody, ktoré považuje sféru autonómie jednotlivca za neobmedzenú a nepriepustnú voči vonkajším zásahom. To vedie k najrôznejším iracionálnym vzburám, ktorých najnovším svedectvom je vzbura proti verejným zdravotným opatreniam počas pandémie. Toto vyvoláva dôležité filozofické otázky o povahe slobody a vzbury a je zrejmé, že na to, aby bola vzbura konštruktívna a skutočná, vyžaduje si súbor jasných etických pravidiel a podmienok.

Hlavnou náplňou dizertačnej práce je historická analýza konceptu vzbury. Výskum pracuje s teóriami ruských anarchistov Michaila Bakunina a Piotra Kropotkina a francúzskeho filozofa Alberta Camusa, ktorí sa domnievajú, že vzbura vychádza z pojmu slobody. Okrem tejto spoločnej nitky skúma hlbšiu, doteraz nie celkom preskúmanú historickú a koncepčnú súvislosť, že Camus bol hlboko ovplyvnený ruskými anarchistami. Pri skúmaní ich spojitosti výskum hľadá myšlienky, ktoré by sa dali kriticky pretaviť do filozofickej koncepcie vzbury, ktorá by mohla byť užitočná aj dnes.