Kľúčovou témou existencialistického hnutia 19. aj 20. storočia bol nihilizmus alebo nezmyselnosť. Existencialisti tvrdili, že nič nemá vnútornú hodnotu a že akékoľvek pravdivé tvrdenie o hodnotách je vždy založené na iracionálnej, ideologickej alebo sebaklamovej argumentácii. Preto sa zdráhali argumentovať v prospech hodnoty čohokoľvek vôbec. To podkopávalo ich pokusy o vytvorenie teórie etiky, ktorá svojou povahou závisí od predpokladu hodnôt a tvrdení o tom, čo je správne alebo nesprávne. Je možné tento problém vyriešiť v existenciálnej tradícii? V dielach mnohých existencialistických autorov, ako napríklad Kierkegaarda a Sartra, je zjavne prítomný silný etický či dokonca moralizujúci prvok, ale dá sa z neho vytvoriť skutočná a konzistentná teória etiky vzhľadom na základný princíp nihilizmu a nezmyselnosti? Existuje táto dilema aj dnes, v 21. storočí, ktoré sa tiež považuje za vek nihilizmu?