Monografia v komplexnej podobe mapuje diskusiu medzi sémantickým minimalizmom, indexikalizmom a kontextualizmom v otázke determinácie významu viet kontextom ich použitia. Predkladá koncepciu, ktorú možno nazvať minimálny indexikalizmus, podľa ktorej každá zložka vyjadreného obsahu musí byť hodnotou lexikálnej jednotky vo vete, ale zároveň niektoré lexikálne jednotky nie sú explicitne zjavné na povrchovej úrovni vety, no vyskytujú sa len na úrovni logickej formy, ktorú možno odhaliť logicko-syntaktickou analýzou. Formuluje sa tu syntaktická teória, ktorá má obhájiť existenciu implicitných lexikálnych jednotiek, ktorá v niektorých aspektoch nadväzuje na tradíciu slovenskej logickej a syntaktickej teórie. Ukazuje sa, že domnelé vplyvy kontextu na sémantický obsah viet nie sú z veľkej časti sémanticky relevantnými vplyvmi, ale majú výlučne pragmatickú povahu a týkajú sa tak obsahu, ktorý hovorca mieni komunikovať použitím vety.