Opustil nás prof. Pavel Cmorej, zakladateľ analytickej filozofie na Slovensku

Prof. PhDr. Pavel Cmorej, CSc., bol významným slovenským logikom a zakladateľom analytickej filozofie na Slovensku. Narodil sa 1. januára 1937 v Spišskom Podhradí. Jeho akademická a vedecká činnosť zanechala hlbokú stopu v oblasti logiky a filozofie.

Akademická kariéra

Prof. Cmorej absolvoval štúdium filozofie a psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1961. Po ukončení vojenskej služby v roku 1963 začal pôsobiť na Katedre logiky a metodológie vied tej istej fakulty, najprv ako asistent a od roku 1970 ako odborný pracovník. V období normalizácie mu bolo znemožnené učiť a do roku 1985 ani nepublikoval. Od roku 1990 pôsobil na Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied. Externe prednášal na viacerých slovenských univerzitách, vrátane Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove a Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, kde sa venoval logike a analytickej filozofii.

Vedecký prínos

Vo svojej vedeckej práci sa prof. Cmorej zameriaval na logickú sémantiku, intenzionálnu a epistemickú logiku, ako aj na filozofické problémy logiky a analytickej filozofie. Medzi jeho významné publikácie patria štúdie ako "Synonymita a extenzionálna izmorfia" (1969), "Niektoré problémy synonymity jazykových výrazov" (1970) a "Od extenzionálnej sémantiky k intenzionálnej" (1990). Jeho práce boli úzko späté s dielom českého logika Pavla Tichého, pričom sa venoval aj aplikáciám Tichého intenzionálnej logiky.

Ocenenia a uznania

Prof. Cmorej bol v roku 2001 vymenovaný za profesora systematickej filozofie. V roku 2007 mu Slovenská akadémia vied udelila Zlatú medailu pri príležitosti 60. výročia SAV za jeho prínos k rozvoju filozofických vied na Slovensku.

Prof. Pavel Cmorej svojou prácou významne prispel k rozvoju logiky a analytickej filozofie nielen na Slovensku. Jeho vedecké dielo a pedagogická činnosť iste zanechajú trvalý odkaz minimálne v našej akademickej obci.

Témy doktorandského štúdia 2024/2025

Absurdné v súčasnej filozofii: neutrálno, absencia významu, beznádej, tragickosť

Školiteľ: Mgr. Róbert Karul, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave

Dynamika negácie v sociálnom konflikte

Školiteľ: prof. Mgr. Mgr. Peter Šajda, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave

Filozofia v dobe post-pravdy

Školiteľ: Prof. h.c. Jon Stewart, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave

Ideový vplyv ruského filozoficko-politického diskurzu 19. storočia na slovenské filozofické myslenie

Školiteľ: Mgr. Marcel Martinkovič, PhD. * Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach

Inteligentné technológie a medzery v zodpovednosti

Školiteľ: PhDr. Daniela Vacek, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave

Je dnes filozofie dejín možná?

Školiteľ: Prof. h.c. Jon Stewart, PhD. * Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach

Kantov problém „radikálneho zla“

Školiteľ: prof. Dr. Phil. Martin Muránsky, PhD. * Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach

Kantov traktát O večnom mieri a súčasná politická filozofia

Školiteľ: prof. PhDr. Břetislav Horyna, PhD. * Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach

Kantovský egalitárny význam „dôstojnosti“

Školiteľ: prof. Dr. Phil. Martin Muránsky, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave

Koncepcie rozvoja národnej kultúry vo filozofii dejín u Štefana Polakoviča a Svätopluka Štúra

Školiteľ: Mgr. Marcel Martinkovič, PhD. * Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach

Koncept environmentálnej demokracie: možnosti a limity

Školiteľ: doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave

Koncept fenomenologickej antropológie v diele Hansa Blumenberga

Školiteľ: prof. PhDr. Břetislav Horyna, PhD. * Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach

Modálne logiky a kontextuálne usudzovanie

Školiteľ: Matteo Pascucci, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave

Morálna zodpovednosť – logická analýza aplikácie

Školiteľ: Mgr. Miloš Kosterec, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave

Nemožné svety

Školiteľ: Mgr. Martin Vacek, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave

Normatívne uvažovanie a aplikácie

Školiteľ: Matteo Pascucci, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave

Novopyrrhónska skeptická tradícia a jej predstavitelia v 2. polovici 20. storoči

Školiteľ: prof. PhDr. Břetislav Horyna, PhD. * Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach

Odročená demokracia: neistota ako charakteristika spoločnosti v environmentálnej kríze

Školiteľ: prof. PhDr. Břetislav Horyna, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave

Problém(y) kontroly v kontexte inteligentných technológií

Školiteľ: PhDr. Daniela Vacek, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave

Reprezentačná a nereprezentačná hyperintenzionalita

Školiteľ: Mgr. Martin Vacek, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave

Transparentné logiky

Školiteľ: Mgr. Miloš Kosterec, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave

Výskumy subjektivity vo feministickej fenomenológii

Školiteľ: doc. Mgr. Jaroslava Vydrová, PhD. * Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave

Vývoj idey environmentálnej demokracie v rámci politickej ekológie

Školiteľ: doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD. * Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach

Aktuálne dizertačné práce

Kreatívna dimenzia fenoménov cudzieho

Doktorand: PhDr. Mgr. Michal Kalnický
Školiteľ: doc. Mgr. Jaroslava Vydrová, PhD.

Problematika cudzieho ako opaku vlastného už dlhodobo patrí k aktuálnym témam v množstve disciplín spoločenských vied. Responzívna fenomenológia Bernharda Wadlenfelsa chce však cudzosť skúmať od jej zárodkov a ilustruje každú skúsenosť ako odpoveď na cudzie, prekračujúce hranice nášho usporiadania. Cudzie prichádza s nárokom na odpoveď, ktorému sa nevieme vyhnúť a nutne nás rôznymi spôsobmi ovplyvňuje. Cudzie, radikalizovaná forma inakosti, tu navyše vystupuje ako hyperfenomén, rodiaci sa spolu s každou skúsenosťou reflektujúcou našu... Viac

Filozoficko-antropologická reflexia antropocénneho diskurzu: Problém plurality výpovedí o človeku

Doktorand: Mgr. Katarína Podušelová
Školiteľ: doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD.

Dizertačná práca z filozoficko-antropologickej perspektívy reaguje na aktuálnu tému rozsiahlej a prebiehajúcej zmeny geologicko-klimatických podmienok na planéte Zem. Tieto zmeny zachytáva koncept antropocénu, ktorý je charakteristický základnou ideou rozsiahleho vplyvu človeka na funkčnosť Systému Zeme ako celku. Základná myšlienka antropocénu priniesla okrem intenzívneho záujmu o antropogénne vplyvy aj rôzne perspektívy, cez ktoré je človek v diskusiách o antropocéne interpretovaný. Konceptuálny pluralizmus v antropologickej rovine síce... Viac

Filozofický koncept vzbury: Albert Camus a duch anarchie

Doktorand: Mgr. Dominik Kulcsár
Školiteľ: Prof. h.c. Jon Stewart, PhD.Dr. habil phil. et theol.

Vzbura je opomínaným filozofickým pojmom, ktorého význam dnes nemožno podceňovať. V súčasnej spoločnosti sa stretávame s nebezpečne mylným poňatím individuálnej slobody, ktoré považuje sféru autonómie jednotlivca za neobmedzenú a nepriepustnú voči vonkajším zásahom. To vedie k najrôznejším iracionálnym vzburám, ktorých najnovším svedectvom je vzbura proti verejným zdravotným opatreniam počas pandémie. Toto vyvoláva dôležité filozofické otázky o povahe slobody a vzbury a je zrejmé, že na to, aby bola vzbura konštruktívna a skutočná, vyžaduje... Viac

Ideový vplyv ruského filozoficko-politického diskurzu 19. storočia na myslenie Ľudovíta Štúra

Doktorand: Mgr. Dmytro Tomakh
Školiteľ: Prof. h.c. Jon Stewart, PhD.Dr. habil phil. et theol.

Téma vplyvu vybraných ruských intelektuálov, konkrétne ruského krúžku slavianofilov, na myslenie Ľudovíta Štúra bola otvorená už v prácach Tibora Pichlera a Tatiany Ivantyšynovej. Avšak sami autori kládli otáznik ohľadom jeho charakteru a intenzity. Dizertačná práca tak nadväzuje na otázku „zvratovosti“ Štúrovho myslenia, ktorá predpokladá zmeny v Štúrovom prístupe k národnej emancipácii a posun k ruskej kultúrnej paradigme. V kontexte rozdielnych hľadísk ohľadom Štúrovej ideovej kontinuity alebo diskontinuity sa práca prikláňa k prvému... Viac

Ako môže filozofia pomôcť v boji proti dezinformáciám

Doktorand: MA Dimitar Ganev
Školiteľ: Prof. h.c. Jon Stewart, PhD.Dr. habil phil. et theol.
Cieľom výskumu je vytvoriť nový, filozoficky podložený prístup k problému dezinformácií v sociálnych médiách. Akademici a spoločnosti doteraz skúmali technické riešenia, ako je vyvracanie dezinformácií alebo pozastavovanie účtov šíriacich dezinformácie. Podobne sa súčasný výskum, tak vo filozofii, ako aj v spoločenských vedách, zameriava na vlastnosti samotných dezinformácií. To ponecháva značnú medzeru v chápaní úlohy ľudí, ktorí majú tendenciu zapájať sa do šírenia nepravdivých tvrdení. Cieľom tohto výskumu je odstrániť túto medzeru použitím... Viac

Inteligentné technológie a medzery v zodpovednosti

Doktorand: MA Dimitrios Galanis
Školiteľ: PhDr. Daniela Vacek, PhD.
Inteligentné technológie podľa niektorých výskumníkov vedú k medzerám v zodpovednosti, ktoré sa nedajú preklenúť; podľa iných síce vedú k medzerám v zodpovednosti, no tieto medzery sa preklenúť dajú; a napokon, podľa niektorých k žiadnym medzerám v zodpovednosti nevedú. Práca bude analyzovať problém medzier v zodpovednosti a bude argumentovať za jednu z týchto pozícií.

Nová príloha časopisu Filozofia

Filozofia 78 (2023), Supplement
Philosophical Examinations of the Anthropocene
Bratislava : Filozofický ústav SAV, v. v. i., 2023

Z obsahu:

HORYNA, Břetislav
Principles of Environmental Political Philosophy

MENDES, João Ribeiro
Thinking Planetary Thinking

PARKES, Graham
Can Humanity Survive the Anthropocene? It Depends on Who We Think We Are

COECKELBERGH, Mark
Freedom in the Anthropocene: Bringing Political Philosophy to Global Environmental Problems

SANKOWSKI, Edward and HARRIS, Betty J.
Capitalism, Communism, Environmentalism, and the Ideology of Freedom

viac-->

Nové monografie

Daubner, P.
Ekológia, politika a sloboda
Bratislava, 2024

Kolektíva vedecká monografia, ktorej zostavovateľom je Peter Daubner, skúma komplexný, zložitý a vzájomne sa ovplyvňujúci vzťah politiky, ekológie a slobody. Autori publikácie analyzujú filozofické, sociálne, politické a ekonomické aspekty globálnej environmentálnej krízy v konceptuálnom rámci antropocénu, pričom dôraz kladú na reflexiu príčin a dôsledkov tejto krízy, ktorej symptómy sa začali naplno prejavovať počas 20. storočia. Autori nadväzujú na filozofický odkaz francúzskeho mysliteľa André Gorza, ktorého politická ekológia v 20. storočí systematicky kritizovala ekonomiku založenú na imperatíve rastu, či už v kapitalistickom, ale aj socialistickom rozvojom variante. Autorský kolektív publikácie tvorí František Novosád, Boris Zala, Richard Sťahel, Ivan Buraj, Peter Daubner, Daniel Costa Jařab a Greg Evans. Publikácia vyšla s finančnou podporou Friedrich-Ebert-Stiftung, zastúpenie v SR.
Stewart, J., Dip, P.C.
Encounters with Nineteenth-Century Continental Philosophy : discussions and debates
Leiden - Boston, 2024

S postavami, ako Fichte, Schelling, Hegel, Kierkegaard, Feuerbach, Marx, Engels a Nietzsche, bolo devätnáste storočie dynamickým obdobím filozofického rozvoja. Toto obdobie zanechalo trvalý prínos v niekoľkých oblastiach filozofie. Navyše, vytvorilo základy pre rozvoj sociálnych vied na prelome dvadsiateho storočia. Tento zväzok je venovaný skúmaniu bohatej tradície kontinentálnej filozofie devätnásteho storočia v jej rôznych oblastiach s hlavným cieľom zdôrazniť dôležitosť tejto tradície pri rozvoji hlavných prúdov myslenia dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia.
Stewart, J.
A History of Hegelianism in Golden Age Denmark : Tome II: The Martensen Period: 1837–1841
Leiden - Boston, 2024

Toto je druhý zväzok z trojdielneho diela venovaného skúmaniu vplyvu filozofického myslenia G.W.F. Hegela v Zlatom veku Dánska. Dielo ukazuje, že do veľkej miery prehliadaná tradícia dánskeho hegelianizmu zohrala hlbokú a dokonca konštitutívnu úlohu v mnohých oblastiach kultúry Zlatého veku. Tento druhý zväzok sa zaoberá najintenzívnejším obdobím v histórii dánskej recepcie Hegela, konkrétne rokmi 1837 až 1841. Hlavnou postavou tohto obdobia je teológ Hans Martensen, ktorý spôsobil, že Hegelova filozofia sa stala senzáciou medzi študentmi na Univerzite v Kodani koncom 30. rokov 19. storočia. Toto obdobie zahŕňa aj vydanie hegeliánskeho časopisu "Perseus" od Johana Ludviga Heiberga a monumentálnu recenziu Frederika Christiana Sibberna na tento časopis, ktorá predstavovala najrozsiahlejšie spracovanie Hegelovej filozofie v dánskom jazyku tej doby. Počas tohto obdobia Hegelova filozofia prekvitala v nepravdepodobných žánroch, ako je dráma a lyrická poézia. V týchto rokoch zažíval hegelianizmus v Dánsku bezprecedentný úspech, až kým sa postupne nezačal vnímať ako nebezpečný trend.
Stewart, J.
A History of Hegelianism in Golden Age Denmark : Tome I: The Heiberg Period: 1824–1836
Leiden - Boston, 2024

Toto je prvý zväzok z trojdielneho diela venovaného skúmaniu vplyvu filozofického myslenia G.W.F. Hegela v Dánsku Zlatého veku. Dielo ukazuje, že do veľkej miery prehliadaná tradícia dánskeho hegelianizmu zohrala hlbokú a dokonca konštitutívnu úlohu v mnohých oblastiach kultúry Zlatého veku. Tento úvodný zväzok pokrýva obdobie od začiatku recepcie Hegela v Dánskom kráľovstve v 20. rokoch 19. storočia až do konca roku 1836. Dominantnou postavou tohto obdobia je básnik a kritik Johan Ludvig Heiberg, ktorý v roku 1824 navštevoval Hegelove prednášky v Berlíne a potom spustil kampaň na popularizáciu Hegelovej filozofie medzi svojimi krajanmi. Prostredníctvom svojho časopisu Kjøbenhavns flyvende Post Heiberg publikoval množstvo článkov obsahujúcich myšlienky, ktoré prevzal od Hegela. Niekoľko čitateľov sa cítilo Heibergovým hegelianizmom provokovaných a písali mu kritické odpovede, z ktorých mnohé sa objavili v Kjøbenhavnsposten, konkurentovi Heibergovho časopisu. Prostredníctvom týchto debát sa Hegelova filozofia stala dôležitou súčasťou dánskeho kultúrneho života.
Kuchtová, A.
The Ungraspable as a Philosophical Problem
Leiden, 2024

Kniha Neuchopiteľné ako filozofický problém je analýzu neuchopiteľného - toho, čo sa nedá uchopiť mysľou ani zmyslami. Keď hovoríme o neuchopiteľnom v zmyslovo vnímateľnej realite, často hovoríme o tom, čoho sa nedá „dotknúť“, o „neviditeľnom“, „nezačuteľnom“ a „neochutnateľnom“. V abstraktnej sfére hovoríme o „nepojmovosti“, „nevysloviteľnom“, „nevypovedateľnom“. Niektorí myslitelia ich považujú za absolútne, čo je tvrdenie, ktoré kriticky zhodnotíme. Hlavným tvrdením knihy je, že absolútnosť týchto modalít je spätá s túžbou uchopovať, ktorá sa vyznačuje túžbou po presnosti, po čistote a po dominancii. Kniha skúma inakosť tzv. anorganických alebo viac než živých objektov (the more-than-living, prírodných objektov a artefaktov) ktorých analýza má kľúčový význam pre súčasnú situáciu.
Kosterec, M.
Transparent Logics. Smalll Differences with Huge Consequences
Leiden, 2024

Kniha predstavuje Transparentnú intenzionálnu logiku v niekoľkých jej najnovších realizáciach, čím dokladuje systém a zároveň demonštruje aplikovateľnosť teórie na široký okruh tém. Práca sa nesie vo vyváženej línii medzi filozoficko-konceptuálnym a logicko-formálnym. Prioritizuje sa hĺbka pred šírkou so zámerom na pokročilú sémantiku a filozofickú logiku, prekračujúc úvod do témy so zámerom na detaily.
Kuchtová, A., Jabre, E., Hidalgo, A.Orozco,
Repenser la logique du vivant après Jacques Derrida
Paris, 2024

Kniha sa zameriava na interpretáciu seminára Jacqua Derridu Život smrť (La vie la mort, Seuil, Paris, 2019). Seminár Život smrť (La vie la mort) Jacques Derrida predniesol v rokoch 1975-1976 na École normale supérieure v rámci prípravy na získanie titulu agréation v odbore filozofia. Derrida počas svojho života publikoval niekoľko úryvkov z tohto seminára. Napriek tomu veľká časť seminára zostala až do roku 2019 nepublikovaná, zachovaná v jeho archíve: takmer celá pozostávala z kritickej reflexie nad Heideggerovou interpretáciou Nietzscheho a frontálneho prístupu k jednému zo zakladateľských textov molekulárnej biológie, k dielu Françoisa Jacoba Logika živého (La logique du vivant).

V knihe O gramatológii (De la grammatologie) Derrida už jasne stanovil vzťah medzi svojím uvažovaním o stope alebo o všeobecnom pojme písme a otázkou živého a jeho historicity. Hoci je tento aspekt Derridovho myslenia kľúčový, záujem o tieto otázky sa objavil až po vydaní seminára Život smrť (La vie la mort) v roku 2019. Naďalej podnecuje diskusie, ktoré uvádzajú dekonštrukciu do vzťahu k súčasným filozofickým smerom, ako je nový realizmus, nový materializmus, biopolitické myslenie a...

Zborník z konferencie Young Philosophy 2023

Kulcsár, D. - Sábo, J. (eds.)
Young Philosophy 2023
Bratislava : Institute of Philosophy, Slovak Academy of Sciences, v.v.i., 2023

Tento zväzok zborníka z konferencie Mladá filozofia prináša niektoré z textov, ktoré odzneli na XVIII. ročníku medzinárodnej konferencie pre doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov na Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied, v.v.i. Editori urobili starostlivý výber príspevkov, ktoré podľa nich najlepšie vystihujú ducha tejto konferencie. Ich cieľ pri zostavovaní tohto zborníka je dvojaký. Po prvé, poskytnúť vhľad do rozmanitosti pútavých tém, ktoré boli skúmané. Po druhé, dúfajú, že tento zborník inšpiruje ďalších bádateľov k účasti na Mladej filozofii v budúcnosti. Nezáleží na tom, či ste veterán alebo nováčik, chceme počuť vaše hlasy. Zatiaľ si vychutnajte tento výber, ktorý, ako dúfame, poskytne dostatok "podnetov na zamyslenie".

Riaditeľ Filozofického ústavu SAV, v. v. i. vypisuje výberové konanie na obsadenie pracovnej pozície „vedecký pracovník“

Na projekte APVV-22-0323 Filozofické a metodologické výzvy inteligentných technológií (50% úväzok)

Požiadavky:

  • Mgr. a PhD. vo filozofii alebo v práve
  • výskumné zameranie na právne problémy umelej inteligencie (respondeat superior, transparentnosť, zodpovednosť za dopad UI)
  • schopnosť publikovať významné výskumné výstupy
  • skúsenosť s prácou na výskumných projektoch a ich administráciou
  • skúsenosť s organizáciou vedeckých podujatí
  • anglický jazyk; znalosť slovenského jazyka je výhodou

Najbližšie podujatia

The Ungraspable as a Philosophical Problem
27.01.2025

Filozofia - aktuálne číslo

Cartwright, N. Reliability Trumps Truth
Abstrakt: This paper argues that reliability is a better desideratum for scientific claims than is truth as soon as we focus on ‘helping to change the world (for the better)’ as a central aim...
Cernea, M.V. Causalism versus Propensionism in the Philosophy of Biology: A Case of Philosophical Underdetermination?
Abstrakt: This paper has two objectives: (1) to define philosophical underdetermination in contrast with the usual empirical underdetermination that has been invoked by so many philosophers of...
Pichová, D. Fontenelle’s Éloges des académiciens: Creating the Scientific Persona
Abstrakt: In his Éloges des académiciens, French philosopher Bernard le Bovier de Fontenelle (1657 – 1757) used various strategies to build the credibility of scientists. In recent...
Thümmel, J. The Return to the Original Unity as a Historical Perspective in H. von Kleist
Abstrakt: Around 1800, German philosophy and literature frequently discussed the topic of history. This study examines, from a philosophical perspective, the structure of history as presented...
Koubová, A. Which Resilience? Thinking Democratic Subjectivity in the Polycrisis
Abstrakt: In the context of the current polycrisis, Andreas Reckwitz suggests that instead of emphasizing progress, Western liberal democracies should cultivate resilience. The question is:...
Lánský, O. Resilience as a Methodological Challenge for Axel Honneth’s Critical Theory
Abstrakt: The objective of the study is to examine the methodological challenges that the concept of resilience presents to Axel Honneth’s social theory as a representative of contemporary...
Eiríksdóttir, L. - Pallas, J. Practicing Uncertainty as Resilience
Abstrakt: Drawing on the pandemic experiences of Swedish welfare professionals and the philosophies of Hannah Arendt, Simone Weil, Jonna Bornemark, and Isabelle Stengers, this paper argues for...
Unger, M. - Koubová, A. The Emerging Science of Multisystemic Resilience: Trade-offs and Transformations in Contexts of Adversity
Abstrakt: This paper explores the concept of resilience as much more than a personal capacity to overcome adversity. Using reflections from ontology, ethics and epistemology, this paper offers...
Raška, Š. Between Dewey, Social Movements and Critical Philosophy
Abstrakt: This review study deals with the 2021 book by the Spanish philosopher Justo Serrano Zamora Democratization and Struggles against Injustice: A Pragmatist Approach to the Epistemic...
Dupkala, R. „Dedičstvo myšlienok“ ako historicko-filozofický problém (K 100. výročiu narodenia slovenského filozofa Jána Bodnára)
Abstrakt: This article analyzes and interprets the Slovak philosopher Ján Bodnár’s contributions to the research regarding the history of both global and Slovak philosophy. Bodnár’s published...
viac -->

Filozofia - predošlé číslo

Charlesworth, S. Customary Morality and the Concept of Environmental Citizenship
Abstrakt: Whatever the nature of the contemporary climate crisis, its status has become an aspect of global politics. Whether the nature of this necessity is natural or political is the...
Boteva-Richter, B. Migration and Environment or about the Human as Climatic Being: Tetsurō Watsuji’s Dialectical Concept and How It Can Be Applied to the Issue of Migration
Abstrakt: The interaction between migration and the environment is essential, but it is not usually the focus of philosophical reflection. In this article, the author explores the nexus of...
Mendes, J.Ribeiro The Environmental Toll of Digital Technologies
Abstrakt: his study delves into the complex connection between digital technologies and environmental sustainability in the face of the worsening climate crisis. It presents two different...
Önkal, G. Reconsidering the Paradigm Shift from Environmental Philosophy to Global Environmentalisms
Abstrakt: The Earth has arrived at such a point that the speed of human change has had effects that are now irreversible. This picture tells us that the crises in nature are not the crises of...
Cottingham, J. The Human Being as ‘Compound’: Aquinas versus Descartes on Human Nature
Abstrakt: The intuitively right answer to the question ‘What am I?’ is not ‘an incorporeal spirit’, but ‘a human being’. Aquinas reflects this common-sense view when he says that ‘the human is...
Vydrová, J. Prístupy k dejinnosti vo fenomenológii: československá skúsenosť
Abstrakt: In the paper I examine selected local phenomena related to the history of phenomenology in Central-Eastern Europe and especially in the former Czechoslovakia during the communist...
Šedo, M. The complicated relationship between the philosophy of Claude Romano and Martin Heidegger
Abstrakt: The study attempts to interpret the work of the French phenomenologist Claude Romano in the context of the philosophy of Martin Heidegger. The text tries to point out the differences...
viac -->

Kontakt

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
Tel.: +4212 5292 1215
E-mail: sekretariat.fiu@savba.sk
Domovská stránka
IČO: 00166995
DIČ: 2020794149

Korešpondenčná adresa:

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
P. O. Box 3364
813 64 Bratislava

Filozofia - redakcia

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Filozofia
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
Tel.: +4212 5292 1215
E-mail: redakcia.filozofia@savba.sk
Domovská stránka

Korešpondenčná adresa:

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Filozofia
P. O. Box 3364
813 64 Bratislava

Organon F - redakcia

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Organon F
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
Tel.: +4212 5292 1215
E-mail: info@organonf.com
Domovská stránka

Korešpondenčná adresa:

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Organon F
P. O. Box 3364
813 64 Bratislava

Linky

Slovenská akadémia vied
Slovenské filozofické združenie pri SAV
Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK
Filosofický ústav AV ČR, Praha
FISP